Rozhovor s Pentti Linkolom

Cele nasledujuce interview sa odohralo na medzinarodnom kniznom veltrhu v Turku 2. 10. 2004. Otazky kladol Virpi Adamsson.

Cast 1. Reformator

Pentti Linkola si vypocul svoju rec, ktoru v lete 1967 predniesol na diskusii o ochrane prirody v Jyvaskyla.

Co si mysli o svojich starych textoch? Je mozne zotrvat v svojich postojoch takmer styridsat rokov?

Linkola: "Ked sa vsetky chyby a zlyhania napravili a programy na zvysenie ekonomickej produkcie boli uspesne zavrsene, jednemu neostava nic, iba zbran alebo slucka. V porovnani s inymi som mal slobodnu, pozitivnu a stastnu mladost, po ktorej nastupili rany, nie osobne ale vseobecne, rany tykajuce sa zaobchadzania s touto krajinou, ktore sposobili predcasnu, trpku starobu. Spominam si, ako som sa pred desiatimi rokmi v prve poludnie jarneho oteplenia vydal po najnadhernejsie Hame, po kalvolskej Heinuinlahti a otvorenych vodach Vanaja, aby som pocas svojich letnych plavieb pozoroval a obdivoval prirodu. Kukucky kukali a potapky volali a to bol ten zivot, ktory dava uspokojenie priatelovi prirody. A potom sa od plaze ozval prvotriedny privesny lodny motor, 50 mozno 100 koni, zacal zavijat a robil okruzne jazdy, po cele to poludnie sa tesne otacal pri plazi a hucal po cele hodiny. Vtedy som pochopil, ze medzi ludmi nemoze existovat ziadne bratstvo, ze budem nenavidiet a s odporom a hnusom hladiet na takychto ludi a ludi im podobnych do konca mojho zivota."

Adamsson: Rybar Pentti Linkola, aj to bola cast letnych diskusii o ochrane prirody v Jyvaskyla v rku 1967. Ako tieto myslienky spred 37 rokov zneju?

Linkola: "Zneju povedome a nechavaju ma v uzase, ako dlho to vsetko vydrzalo, a zaroven, ako dlho som vydrzal ja sam. Hovoril som vtedy o myslienkach na koniec, na moj koniec, teda samovrazdu. A v tomto zmysle je pozoruhodne, ze je vzdy co stratit, pretoze priroda je tak silna, ze jej vzdy este maly kusok ostane. Aspon nejaky vtacik, urcite nie kukucka, bez pochyb nie kukucka v Hame, Heinuinlahti, o ktorych sme vtedy hovorili. Tie sa uz odtial stratili, ako sa stratila vacsina veci a je to podobne, ako ked nejaka asociacia na ochranu prirody najprv zacne s programom zachrany horskych chrbatov, a ked sa tie stratia, pretoze boli premenene na strk pouzity na cesty, ihriska a plaze, zacne sa s programom ochrany skal. Je to tak, ze stracame nieco cely cas, ale stale vidime, ze nieco stale ostalo a zacneme to chranit a prihovarat sa za to. zivot ochrancu prirody je stale podobny tomuto priklady. Ciele ochrany sa menia, uroven vsetkeho, okrem snahy nenechat nieco zmiznut, sa znizuje.

Adamsson: Poculi sme zaznam spred tridsiatich-styridsiatich rokov. Takze, zda sa Vam, ze ste v niecom chybili pocas tych desatroci, ked ste boli ochranarom?

Linkola: "No, mozno len v tom, ze som sa nebol schopny zbavit vsetkeho toho prazdneho optimizmu, ze som veril, ze sa vsetko obrati na dobre. Takmer nikdy som sa nemylil v hodnoteniach situacie ci uz v tejto krajine alebo celosvetovej, ani v hodnoteni a analyzach spolocnosti. Takze by som sa aj dnes bol ochotny podpisat sa pod podobne nazory, hoci by som pocul alebo cital tie spred sestdesiatich rokov.

Adamsson: Ako ste zvladali karieru ochrancu, ked katastrofa lezi neodvratne pred nami? Ako dokaze jedinec najst silu stale hovorit o tychto veciach.

Linkola: "Skutocne je pravda, ze sa destrukcia deje po cely cas, ale predsa to nie je celkova destrukcia a v tom je velky rozdiel. Jeden stale prilne, ako som uz pred chvilou povedal, jeden neustale prilne k tomu, co zostava. Z toho ziskava potrebnu silu pre svoj zivot, ale pravda je taka, ze vola zit je v ludoch tak biologicky silne zakodovana, ze clovek neustale hlada dovody, preco neodist vlastnou rukou, aby som to tak povedal. Nieco take, dokonca mozete svojim ucenim inde znizit zataz a spotrebu, ktoru sami vytvorite. Alebo rozmystate nad tym, co by sa stalo, ak ti jedini, alebo mozno nie jedini ale predsa nemnohi, ktori vidia,kam sme smerujeme, kde sme sa dostalu, a kam ideme. Ak by tito opustili tento svet samovrazdou alebo nasledkom tazkej psychickej choroby sposobenej depresiou, potom by uz nezostal nikto, kto by aspon tusil, co sa vlastne deje.

Cast 2. Otec rodiny

P. Linkola uplatnuje svoju filozofiu aj v svojom osobnom zivote.

Adamsson: Mate tiez deti. Existuje kdesi Linkola-otec, ktory rozmysla menej tvrdo?

Linkola: "Mam iba dve deti. To bola populacna politika tej doby. Ak by som mal mat deti dnes, mal by som iba jedno. V tom case sa predpokladalo, ze je to vzor pre pokles populacie, mat dve deti, pretoze mnohi nemaju ziadne. Z mojich dvoch deti, dcera nema potomkov a syn ma dvoch. To je skutocne sposob pre znizenie populacie.

Adamsson: Radili ste svojim detom mat iba jedneho potomka?

Linkola: "Ak jedno nema potomkov, tak druhe ma pravo mat dvoch. Urcite existuju ludia, ktori robia take rozhodnutia na zaklade populacnej explozie, no co sa tyka mojich deti, nemozem Vam povedat viac ako to, ze zjavne nechceli mat cely huf vlastnych potomkov.

Adamsson: Pretoze ste znamy podporovatel prirodneho zivota, musim sa Vas spytat, co si myslite o prevencii porodnosti, ktora je potrebna pre kontrolu populacnej explozie? Nie je sama neprirodzena?

Linkola: "Ano, skutocne je neprirodzena. No clovek musi predsa robit kompromisy medzi vlastnou prirodzenostou a inymi vecami. Pretoze aj v tomto smere je clovek len zvieratom medzi inymi zvieratami. Sociologicke zakony, ktore sposobuju vysoku porodnost v povojnovom obdobi, taketo horlive snazenie je znakom ci fenomenom,ktory zdielame s ostatnymi zvieratami. No ak by clovek plne nasledoval vo veciach rozmozovania prirodzenost, potom by sme uz neexistovali. Pretoze my ludia musime kompenzovat spolupracu mozgu a ruk, ktora je vysvetlenim obrovskeho rozsirenia nasho druhu, ak je nasim cielom nenachat zivot vyhynut, alebo aspon nie hned. Preto sa musime uchylovat k takymto neprirodzenym praktikam.

Adamsson: Ludstvo Vam sposobuje ostru bolest. Napriek tomu sa Vas pytam, boli vo Vasom zivote stastne chvilky, takze mozete povedat, z ste zili stastny zivot?

Linkola: Na moje polutovanie to nemozem povedat (smiech). Samozrejme boli a su chvile, ako sa vravi: "Vdaka Ti za tuto chvilu pane!." No ako zvyknem hovorit, zivot je sumarom sklamani a este niecim horsim... Samozrejme nie na zaciatku, hoci obdobie stravene v skole neratam ako stastne. Zvlast pre mna bolo toto obdobie hrozne, kvoli nedostatku slobody. No po skole nasledovalo desat, mozno i viac rokov, ktore boli stastne. Vtedy nicenie prirody neprebiahalo tak rapidne, zvlast v patdesiatych rokoch. Vtedy vyzeralo Finsko ako pri svojom zalozeni, stare a dobre, kone a oraci a Finsko bolo nadherne. Vtedy som sa zoznamil s Finskom z kazdeho uhlu a pocitoval som viac-menej vytrzenie. No potom sa zacali veci rychlo menit, zacala industrializacia a vsetko zacalo upadat. Odvtedy zacali sklamania prevazovat nad dovodmi pre radost.

Cast 3. Styk s mediami

Sirenie ekofilozofie prinieslo Linolovi velku pozornost.

Akym sposobom vnima publicitu? Ake klady a zapory prinasa zivot "znacky Pentti Linkola?

Adamsson: Bola publicita naleziaca k zivotu ochranara bremenom alebo prijemnou starostou?

Linkola: Zvykol som si uz na nu, preto ma netrapi, ako by trapila niekoho ineho. Napriek tomu som si dokazal udrzat pokojny zivot, jednoducho vdaka mojmu zamestnaniu. Pretoze je to kvoli miestu vykonavania zamestnanie osameleho muza. Preto publicita nie je pri mne po cely rok. V lete podnikam svoje pute a vtedy publicita vobec neexistuje alebo ak zoberieme do uvahy ostrov Ahvenanmaa, tak neexistovala. Da sa povedat, ze publicita sa objavuje u mna periodicky, niekedy je smiesna, niekedy sa mi vdaka nej stavaju skutocne zabavne veci. No v ziadnom pripade, pozitivnom ci negativnom zmysle, publicita nie je vec hodna zaznamenania.

Adamsson: Dokazali ste vzdy ziskat publicitu pre svoje posolstvo?

Linkola: Hm, ano. Dokonca az privelku v porovnani s inymi, ktori hovoria podobne veci. Toto spajanie mojej osoby s tymito temami je az prilisne. Niektorym sa dokonca nedostava priestoru len preto, ze sa povie, ze Linkola to uz predsa vravel. Hoci urcite tam existuju nejake rozdielne odtienky a odlisne rozbory problemov, ktore protirecia tejto vyhovorke. Ti, ktori len zdrahavo publikovali moje texty, odmietaju publikovat ine podobne, pretoze si povedia: Tento uz predstavil svoju alternativu, viac nie je potrebne." Toto ma trapi. Vysledkom toho je, ze sa znovu a znovu opakuje to iste meno a ludia odmietnu pocuvat, pretoze:"To je zase ten Linkola." Prilisne spojenie s temou, ktore otravuje mnoho inych verejne cinnych osob z roznych poli posobnosti. To je ta temna stranka.

Adamsson: Takze ste nerad obchodnou znackou pod menom Pentti Linkola?

Linkola: Presne tak. No samozrejme, pretoze sa nezverujem len svojim priatelom, ale hovorim verejne, chcem, aby to, co vravim, bolo pocute alebo citane.

Adamsson: Niekedy je potrebne pre to, aby informacia bola vypocuta, zvelicovat. Chcem sa spytat Penttiho Linkolu ci niekedy pouzil zvelicovanie pri svojich vyhlaseniach alebo je to, co povie, vzdy na sto percent totozne s jeho nazorom.

Linkola: Nie, nemam tento problem. Som, ako sa v minulosti zvyklo hovorit, vznetliva ci impulzivna povaha, cize sudim rychle a ostro. Skor mam problem, ze nemam synonymicke slovniky, takze niekedy sa nedokazem vyjadrit dostatocne razne. Nedokazem potom interpretovat svoje pocity, myslienky a nazory, takisto ako moje sudy a chvalu tak dorazne, ako by som si zelal. Mozno je pravda taka, ze nedokazem prehanat tak, ako by som chcel, pretoze jazyk sa stava pre mna barierou.

Cast 4. Populacia, vyvoj a inteligencia

Populacna explozia a pokrok su podla Penttiho Linkolu najhorsimi problemami sveta.

Preco je pokrok Finska na poli IT technologii zlou vecou, a ako by mala byt merana inteligencia?

Adamsson: Tato populacna explozia, ktora je Vasich ociach najhorsim problemom ludstva, existuje podla Vas nejaky porovnatelne velky problem?

Linkola: V skutocnosti existuju dva problemy zijucej vrstvy zemskeho povrchu, cize biosfery. Vlastne je to jediny problem - ludsky, ktory je potom znasobeny mnozstvom: hlupymi, nezmyselnymi, absurdnymi, enormnymi siestimi miliardami, cislom, ktore sa este neustale pritom zvysuje. Druhym problemom je materialny standard zivota, ktory sa potom prejavuje zatazenim prirody a vykradanim prirodnych zdrojov. Tieto dve problemy, ktore sa prejavuju pospolu, su jedinymi skutocnymi problemami. Vsetky ostatne problemy ludskeho druhu: vojny a mucenia, terorizmus a vsetko podobne su v porovnani s tymito problemami, len problemy druhej triedy.

Adamsson: Finsko je neustale propagovane ako veduca krajiny pokroku s Nokiou a podobnymi vecami na mysli. Podla Vasho nazoru je Finsko prikladom, ako su nicene povodne kultury, pricom nasej vlastnej kultury sme sa vzdali prilis lahko. Tu potom nahradila americka konzumna kultura. Su vo svete nejake kultury, ktore by nam mohli byt prikladom.

Linkola: Domnievam sa, aj ked to neviem naisto, ze busmani na pusti Kalahari by mali byt zvlast prikladny. Ale existuju aj ine "pomale" kultury, Afrika je ich plna. ludia su tam spokojni so zivotom v hlinenych chatrciach, ak by sa do ich veci nemiesali Europania a Americania, tak by sa nemenili, ani nevyvyjali. Takze priklad by sme si mali brat odtial. Ale my, Fini, si mozeme brat priklad v podstate od kazdeho. Na vlastne oci som spoznal takmer kazdu, alebo aspon vacsinu europskych krajin na mojich mesiace trvajucich cyklistickych turach a videl, ze aj tam je proces zmien pokojnejsi a pomalsi, menej mechanizujuci a menej zuriaci v zivote kazdej europskej krajine, a to uz vobec nehovorim o vidieku tychto krajin. Finsko je, ako ste vraveli, na cele pokroku a je to znepokojujuce pre cloveka, ktory sa narodil v tejto krajine.

Adamsson: Zjavne oponujete nazoru Tatu Vanhanena, kto je, a kto nie je inteligentny. Inteligencny kvocient by pravdepodobne vyzeral podla "Linkolovskej skaly" inac: zaradili by sa na Vasej stupnici zapadne krajiny o nieco nizsie?

Linola: Spominany nazor je pravdepodobne zalozeny na IQ testoch, ktore merali matematicko-technicke schopnosti, a mozno sa domnievat, ze vysledok je spravny. Ale interpretaciou tychto vysledkov Tatu Vanhanen dosiel k nazoru, ze je negativne, ze krajiny, ktore sa umiestnili v rebricku nizsie, neboli schopne vytvorit civilizacie, kym vo vyspelejsich zapadnych krajinach takto civlizacie mohli byt vdaka tymto predpokladom vytvorene. To je nazor kompletne odlisny od mojho. Teda, ze cim menej je matematicko-technickeho talentu, a cim menej je pouzivany, tym lepsie. Vedecke vysledky Tatu Vanhanena su pravdepodobne spravne. Je zjavne, ze rozdielne populacie si na zaklade evolucneho vyberu zvolili vlastne principy, ktorymi sa najlepsie prisposobili danemu prostrediu. To znamena, ze v jednej populacii sa dostava do popredia isty druh talentu, kym v inej druhy. V zapadnych krajinach, a zvlast tu, na severe, sa dostal do popredia ten najnestastnejsi typ zrucnosti - technicko-matematicky talent.

Cast 5. Z akademika rybarom

Pentti Linkola pochadza z akademickej rodiny, no stal sa rybarom.

Dostal sa na studium biologie, ale napriek tomu opustil studium na univerzite, aby sa mohol stat rybarom. Aky bol dovod vyberu tejto profesie?

Adamsson: Mate vysokoskolsky povod. Ak sa dobre pamatam, Vas otec bol profesorom. Je to tak?

Linkola: Ano, moj otec bol nielen botanikom, profesorom botaniky, ale v Helsinkach bol aj spravcom univerzitnej botanickej zahrady. Tam som vyrastol v tichu, hoci v strede Helsiniek, medzi vysokymi murmi s mojimi dvoma surodencami. Otec bol tiez zakladatelom Finskej asociacie pre ochranu prirody, rovnako ako zakladatelom chranenych uzemi, prveho vytvoreneho roku 1930, ktoreho hranice stanovil. Bol skutocne vyznamnou postavou ochrany prirody, mozno bol viac ochrancom ako vedcom. No mal som len devat rokov, ked zomrel, a nemal na mna teda priamy vplyv. Moja matka bola donutena stat sa zenou v domacnosti uprostred jej studia, kvoli studiu mojho otca. Tiez sa zaujimala o biologiu a prirodu, no nenazval by som ju skutocnym lesnym a prirodnym nadsencom. Ale urcite sa vdaka manzelovi stala osobou so zaujmom o prirodu, takze rodinne pozadie malo svoj efekt, hoci by byvalo malo urcite este vyraznejsi, keby moj otec zil dlhsie.

Adamsson: Jeden by sa domnieval, ze clovek s takym povodom sa stane rychlo clenom akademickeho sveta, no Vy ste si vybrali karieru rybara. Bol to vyber urobeny z ekologickych dovodov?

Linkola: Ano, da sa to tak povedat, hoci nie iba priamo ekologickych. Moj ucitel biologie bol studentom mojho otca a na strednej skole som bol v jeho priazni, vtedy naucil som sa pisat eseje o prirode. Velmi mlady, hned po skonceni strednej skoly, ked som mal devatnast rokov som zorganizoval vydanie knihy o vtakoch, co bolo pomerne zriedkave. Dosiel k nazoru, ku ktoremu dosla aj moja matka a moja rodina, ze sa urcite stanem biologom. Zacal som studovat na univerzite po roku, ktory som stravil mimo skoly. Dostal som povolenie od mojej matky venovat sa jeden rok sledovaniu vtakov. Ked som skoncil strednu skolu, mal som sedemnast, takze som tento rok dostal ako dar. A potom som zacal studovat zoologiu, botaniku, geologiu a chemiu, ale na prekvapenie a sklamanie seba i ostatnych som zistil, ze to nie je nic pre mna. Vtedy som zistil, ze tuzim byt prepusteny zo studii, pretoze som clovek, ktory tuzi byt vo volnej prirode, a nedokazem obsediet nad materialmi ku skuske zo zoologie a necital som dost, preto mi nic ine nezostavalo. Mohol som sa stat lovcom, ale vo Finsku nie su ziadni lovci, teda profesionalni lovci, a neboli ani vtedy. Nezostavalo nic ine, len sa stat rybarom, co bola profesia na volnom priestranstve, kde som mohol travit vsetok cas vo volnej prirode. Neviem povedat, co by sa so mnou stalo, ak by neexistovala moznost stat sa profesionalnym rybarom, pravdepodobne by som nejak zahynul. Ta moznost visela vo vzduchu. ano, to by vyriesilo tu cast problemov, ktora sa tyka mna, ovela skor.

Adamsson: Pentti Linkola, ako velmi sa nazdavate, ze ste uspeli v ekologickom sposobe zivote?

Linkola: Celkom dobre, pretoze som vcelku realista a rybarcim s nylonovymi sietami a auto odvaza ulovok na trh, teda odvazalo po mnoho desatroci. V tomto som dospel k zlepseniu, vacsinou dnes ryby predavam sam a odvazam ich na trh na konskom zaprahu, takze po ekologickej stranke sa to zlepsilo, a navyse nemam motorovy cln. Samozrejme pri stavbe ubytovani, ktore pouzivam pocas rybarcenia, boli pouzite motorove pily a ine podobne nastroje. Takisto spotrebuvam nerastne suroviny, mam elektricku lampu, cast mojho zivota som pouzival olejove lampy, ale teraz mam uz dlhsiu dobu elektricku lampu. Okrem toho mam este dva velke mrazaky, co je ocividny minus, navyse kedze su az dva a dost velke. Okrem tychto nemam ziadny elektricky spotrebic. Nemam ani televiziu, ani ziadnu domacu elektroniku a vlastnim len male prenosne radio, takze v tomto smere som dospel dost daleko v ekologicky uspornom vedeni zivota a existoval som tak po cely cas.

Adamsson: Mate nejaku tajnu nerest, ktorej by ste sa mohli zbavit, ale nedokazete sa?

Linkola: Uz nemam. Takouto nerestou bola pre mna cokolada, ale pred siedmymi rokmi som dostal cukrovku prveho stupna a aj toto mi bolo odobrane. Takze teraz je zo mna dokonaly clovek. (Smiech)

Cast 6. Spisovatel a agitator

Linkola presentoval svoje myslienky v mnohych knihach. Poslednou je 'Voisiko Elama Voittaa (preklad: Moze zivot zvitazit)' publikovanou roku 2004.

Ako sa Linkola dostal ku kariere spisovatela, a co mu spisovatelstvo dalo?

Adamsson: Aspon nieco sa v svete zmenilo. Napriklad tu v Turku existuje studijny program pre udrzatelny pokrok a inde existuju dalsie (dva) a takyto program bezi aj na vysokych skolach prirodneho zamerania. Ste spokojny?

Linkola: Ano, deju sa mensie zmeny, ktore idu spravnym smerom. Rovnako vzrastlo povedomie, mozno o miliontinu, o hodnotu haliera vdaka mojim vyhlaseniam, ale hlavne preto, ze poznanie enviromentalnych problemov bolo sirene a studovana zvlast mnoho. Dnes mame celu organizaciu ochrancov prirody, vtedy ked som zacinal ja, bol len jeden dozerajuci spravca pre ochranu prirody, jedina osoba vo Finsku. Ten bol vtedy ekvivalentom vsetkych dnesnych ministerstiev ochrany prirody a centier pre ochranu prirodu v jednotlivych provinciach a kancelarii pre ochranu prirody v jednotlivych okresoch, atd. Tato skupina uradnikov a volenych zastupcov neskutocne expandovala od tej jedinej osoby, ktora za mojich casov reprezentovala statnu ochranu prirody. Tito vsetci dokazu nieco spravit, ale toto nicenia, tato ruinujuca zaplava je o tolko strasne mocnejsia a rychlejsia, ze su premozeni takym sposobom, ze nakoniec je dosiahnuty len isty odklad, hoci aj to je skvela vec.

Adamsson: Je to mozno interpretacia na sposob, akym diabol cita Bibliu, no zda sa mi, ze som kdesi zachytil, ako ste povedali, ze slova pokrok a vyvoj by ani nemali byt pouzivane a ich pouzivanie by malo byt zakazane. Znamena to, ze by sa nemalo ani len hovorit o udrzatelnom pokroku?

Linola: Ak by sa o nom nehovorilo, znamenalo by to, ze by sa nan zabudlo, alebo aspon ze by existoval len ako koncept, ale nie skutocny jav. Myslim si, ze by ziadny pokrok nemal byt dosiahnuty ani po desatrociach za ziadnu cenu, ziadny takyto pokrok nesmie existovat v ziadnom odbore. Napriklad veda alebo umenie nemaju smerovat k sialenstvu. A jediny poznatok by bol: "Takto je to dobre." ziadnym sposobom by sa nesmerovalo k zmene s vedomim, ze dostatok zmien je v striedani rocnych obdobi, ked prichadzaju odlisne jary, leta, jesene a zimy, takze nie je potrebna ziadna zmena v ludskej spolocnosti a jej rekvizitach. Samozrejme, mohli by byt zhotovene nejake umelecke diela a mohlo by byt napisanych par dobrych knih, hoci tohoto vsetkeho je vskutku dost. Svetova literatura je zachovana po cele veky a tiez je je dost, ale pisanie by aj tak mohlo pokracovat ako aktivita, hoci by ani tu nemal byt hladany ziadny pokrok. V ziadnom pripade kultura nepokrocila na vyssi stupen. Dnes su vacsie koncertne siene a umelecke galerie a tak dalej, ale umenie, hudba, kompozicie, tie uz nedokazu ani len drzat krok so starymi casmi.

Adamsson: Ked sme sa dosali k umeniu a spomenuli ste literaturu, co pre Vas literatura znamena? Je to sposob hladiet mimo seba a mimo vlastnu rodinu?

Linkola: Podla mojho nazoru je to jedna zo zivotnych radosti, z dobrej knihy cerpate potesenie. Samozrejme literatura sa snazi poucovat, vacsinou uci o cloveku. Hoci neviem, nakolko sa este mozem nieco o ludoch naucit. Myslim si, ze ich poznam uz celkom dobre. Ale je to zaujem, ktory nevnimam ako zlozvyk, sam citam a sledujem literaturu vcelku dost a v mensej miere sa zaujimam aj o poeziu. Toto su mne blizke formy umenia, blizsie ako nez muzika, vytvarne umenie, socharstvo a film, a zvlast ovela blizsie ako komiksy, ktore su podla mna ohavnym upadkom. Veci v nich uz viac nie su vypovedane slovom, ale obrazkami, ktorym sa vyjadrovali veci pred vznikom pismen. Navyse okrem toho su bezcenne. Kazdopadne.

Adamsson: Vydali ste svoju prvu knihu po patnastich rokoch, je nazvana 'Voisiko Elama Voittaa (preklad: Moze zivot prezit).' Ide o zbierku eseji. Aka je to vlastne kniha?

Linkola: Je to taky mix vsetkeho. Obsahuje samozrejme uvahy o svete a finskej spolocnosti a jej stave, analyzy a myslienky. Tiez obsahuje predpovede alebo popis, kde smeruje tymto sposobom a rychlostou tato spolocnost. Ale obsahuje aj ine clanky, kde som popisal to, co je stale dobre, samozrejme s ohladom na zvysok sveta a prevladajuce crty ludskej spolocnosti . V kazdej z casti je nieco chvalene alebo kritizovane, ale nie je to len o nejakych velkolepych predpovediach prichodu sudneho dna, ale o mnohych inych veciach. Niekto povedal v jeho recenzii, alebo snad mohol povedat, ze ide o vyber z Linkolu.

Adamsson: Na zaver sa musim opytat, moze zivot zvitazit?

Linkola: Uz na uvodnej strane je podmienka - ci dokaze zivot prezit a za akych podmienok. A tieto podmienky su potom jedna po druhej odhalovane a na zaver je umiestnena zhrnujuca kapitola, kde je ukazany pre niektore profesie, chmurny priklad takejto alternativnej spolocnosti. A tieto podmienky su extremne narocne, ale nie su nejake rigidne, no stale su urcite narocne v porovnani s touto nespravnou a osprostujucou pustotou, ktorej sme privykli. Ale prezitie stoji na podmienke, ze dokazeme ist takymto smerom. Vtedy by zivot prezil, ale v najpravdepodobnejsej verzii predpokladam, ze sa nezmenime a zivot nezvitazi.

Translated by "Namtar"