Sice makne, ale nikdy sa neskloni

Obleceny vo svojich loveckych nohaviciach, drevorubacskej koseli a pulovri, s nozom za opaskom, vyzera ako skutocny prototyp ochranara. A aj nim skutocne je. V tejto krajine najznamejsim a najviac diskutovanym svojho druhu.

Ornitolog, rybar a esejista Pentti Linkola je na navsteve u svojho priatela v Helsinkach, v mestskej casti Tapanila. Mesto navstivil preto, lebo prislubil, ze bude prednasat pocas dni Bakalarov ekonomickych vied.

"Jeden by neuveril, ze s tym nakoniec suhlasil," smeje sa. "Musi to byt nejaky vtip, ze ho o to poziadali."

Mozno to nie je vtip. Plac lesa uz nie je ojedinelym volanim o pomoc. Uz aj vitazi Nobelovej ceny sa coraz castejsie zaoberaju problemami, akymi su napriklad klimaticke zmeny.

"Ekologicke povedomie sice vzrastlo," uznava Linkola. "Napriek tomu vsak priemerny Jano neustale zvysuje zataz na tuto planetu. Ruch dnesnych dni kontroluju tri slova: pokial sa da."

Zimne slnko tancuje po obyvacej izbe krasneho dreveneho domu a Linkola zacina nahlas uvazovat: "Pokym budeme moct cestovat na druhu stranu Zeme styri krat za rok, dovtedy to aj budeme robit. Pokym si budeme moct kupovat stale nove SUV, dovtedy si ho aj kupime. Taka je proste realita."

Finska ekologicka zataz je jedna z najvyssich na svete. Napriek tomu sucasne vladnuce spicky nedbaju na varovania tohto myslitela z Vanajavesi a su naopak znepokojene sucasnou mierou porodnosti a priaznivo naklonene rozsiahlej imigracii. "Toto je nieco tak chore, az som z toho uplne vydeseny," dostava zo seba septom Linkola.

Za prvotnu pricinu svetovej ekologickej krizy povazuje, ako sa dalo ocakavat, preludnenie, alebo "zaplavu ludstvom," ako ho sam nazyva. Vo svojich najostrejsich uvahach, v suvislosti s tymto fenomenom, pozadoval nielen kontrolu porodnosti, ale dokonca aj nasilnu redukciu uz narodenych jedincov. Prave za tieto myslienky si vysluzil nalepku ekofasistu.

Pri tychto obvineniach vsak zacne Linkola trochu ustupovat. "To su len spekulacie, namety na diskusiu."

Ano, Linkolove myslienky si skutocne mozete vysvetlovat rozne. Na jednej strane ho uznavany filozof Georg Henrik von Wright oznacil ako najzrozumitelnejsieho a najhlbsieho hladaca pravdy, aspon v tejto krajine. Na druhej strane ho vsak Pekka-Eric Auvinen, ktory pred mesiacom zastrelil v Jokele seba a osem dalsich ludi, povazoval za svojho ucitela.

Sam majster vsak nie je Auvinenovym cinom nadseny. "Je to sokujuca nenavist," reaguje. "Ziadna laska, ziadnym smerom."

Linkola, ktory zije v dedinke Saaksmaki, sa zivi profesionalnym rybolovom a kazdu zimu prehliada viac ako sto rybarskych sieti. Casto pracuje az 14 hodin denne, vratane vikendov a sviatkov. Nanestastie jeho verny kon Rimmo sa nedavno zmrzacil na luke. Nebude vobec jednoduche nahradit tohto mierumilovneho tvora, ktory s nim trpezlivo staval pri dierach v lade.

Pocas svojich ornitologickych vyprav po Finsku precestoval Linkola priam legendarne vzdialenosti, stravil noc "snad v tisicke" roznych taborov, pijaval vodu z mociarov, stveral sa po stromoch s hniezdami, ci dokonca videl ako sa mu od mrazu polamali ihlice na kolesach bicykla.

Urcite opotrebujete aj niekolko veslic, ak robite podobne vylety: odchod zo Salo, potom cesta okolo Aland, pozostavajuca z navstevy snad stovky malych ostrovcekov a nasledne navrat do Pori. A to vsetko bez motoru, len za pomoci veslovania.

V dnesnych dnoch sa uz sustreduje iba na vodne vtactvo. Niektore trasy uz pozoruje 59 rokov. Poznatky, ktore pocas tychto rokov nazbieral su jedinecne. "Som monomaniak. Bystrejsi ornitolog by z casu na cas zmenil objekt svojho zaujmu," hneva sa na seba.

Uvazovat o velkych zalezitostiach je zlozite a aj Linkolu tyra "moderna choroba," depresia. Napriek tomu, zima tieto depresie neumocnuje. Prave naopak. "Krajina posobi utesenejsie, ked sneh zakryje kmene vsetkych tych vyrubanych stromov."

"Finsko je dnes uz iba pust," hresi a ukoncuje preslovy tazobnych spolocnosti o jemnejsich formach tazby ako obycajny podvod.

"Bicyklujem po Europe, aby som si zachoval dusevne zdravie. Je pre mna utechou vidiet, ze aspon inde este existuju miesta, kde je priroda zachovana lepsie nez vo Finsku. A kde stromy nestoja vodorovne, ale zvislo."

Napriklad toto leto sa na svojom bicykli znacky Helkama vybral do Litvy.

Linkolovu vaznost z casu na cas vystrieda usmev. Vskutku, ma v sebe aj iskru humoru. Napriklad, v suvislosti so svojimi narodeninami 7. decembra prehlasil: "V nasledujucich dnoch nas cakaju tri mimoriadne oslavy narodenin. Finska, Sibeliusove a moje."

Linkola, ktory coskoro oslavi svoje 75 narodeniny, vyrastal vo velkolepom prostredi. Jeho otec bol profesor, ktory pracoval ako riaditel Helsinskej univerzity. Rodina preto zila v hlavnej budove botanickej zahrady, ktora sa dokonca v roku 1918 mala stat sidlom finskeho krala.

Vyskusal teda rozne obydlia, od hradu, cez lozko pod vetvami smrekov, az po prevoznicku chatrc v Ritvale. Linkola priznava, ze rokmi zmakol v porovnani s "nekompromisnym" sposobom zivota, ktory viedol predtym. Ale neustupil zasa natolko, aby zacal holdovat napriklad pitiu kavy. Alebo saune.

"Cicavec bez srsti sa v podstate nepotrebuje kupat," hovori.

Jeho srdcovou zalezitostou je kupovat lesy prostrednictvom Nadacie finskeho prirodneho dedicstva (Luonnonperintosaatio), ktoru zalozil, a ktorej sam pravidelne venuje takmer vsetky svoje financne prostriedky.

"Toto je jediny sposob, ktorym mozete vo Finsku aj s malym prispevkom zachranit kus stareho lesa."

Tento boj vsak prisiel oneskorene. Naviac, priroda nemoze za pomoc podakovat, ako napr. "tulaci, alebo clenovia Armady spasy." Jej vdakou su prave tie zachranene pozostatky, ktore sa neskor stavaju ziarivym potesenim pre svojich ochrancov.

"Myslim, ze mojou najoblubenejsou cinnostou na svete je asi zber lesnych plodov."

Pentti Linkola

Co by ste chceli dostat ako darcek k svojim 75 narodeninam?
"Vsetky pripadne dary by mali byt nasmerovane na Fond finskeho prirodneho dedicstva."

Ak by ste mohli byt vtakom, ktory druh by ste si vybrali?
"Cajku tmavu (Larus fuscus). Travil by som zimy na jazere Victoria, alebo v Cervenom mori a leta na najkrajsich ostrovcekoch Finska."

Co podla vas najviac charakterizuje sucasnu civilizaciu?
"To, ako kazdy dba na to, co si myslia ini ludia."

Stretli ste sa v roku 1942 s Heinrichom Himmlerom?
"Nie, navstivil vtedy mojho prastryka, ale ja som sa s nim nestretol."

Aky vysoky byva obycajne vas ucet za elektriku?
"16 EUR za dva mesiace."

Aky by bol vas navrh na najnepotrebnejsi predmet roka?
"Reklamne stranky novin Helsingin Sanomat."

Dokaze Linkola ocenit rokenrolovu muziku?
"Tuto hudbu nedokazem pochopit."

Pecenovy kastrol, s hrozienkami alebo bez?
"Obidva sposoby su skvele."

- Marko Leppanen

Povodne uverejnene v novinach Helsingin Sanomat, 5. decembra 2007.

Translated by "Mstivoj"