Znicte ludi, zachrante svet

"Co urobit, ak sa lod vezuca stovky pasazierov zrazu zacne potapat a k dispozicii je iba jeden zachranny cln? Ked je tento cln plny, ti, ktori nenavidia zivot, sa ho budu pokusat naplnit este vacsim poctom ludi, kym sa napokon aj on nepotopi. No ti, ktori miluju a respektuju zivot, vezmu lodnu sekeru a zacnu odsekavat prebytocne ruky zavesene na bok clnu." Pentti Linkola.

Dalsia svetova vojna by bola "stastnou udalostou", vysvetlil Linkola v svojej rodnej reci pre Wall Street Journal. Tento finsky rybar nemal iba zly den. Malo znamy v Amerike, Pentti Linkola - tento amatersky biolog je obhajcom povinnych potratov a sterilizacie, odporcom Amnesty International, Vatikanu a pomoci Tretiemu svetu. Spolu s dalsimi hnutiami ako Hnutie pre dobrovolne vyhynutie ludi a hnutim ATWA (Vzduch, Stromy, Voda, Vzduch) Charlieho Mansona, Linkola veri, ze miliony musia zomriet pre potreby zachrany zivotneho prostredia. Nie je nic prekvapujuce, ze moderne zelene hnutie Linkolom pohrda, ale nie len preto, ze chce, aby ste Vy i ja prestali existovat, ale rovnako preto, lebo je jeden z poslednych, ktori im pripominaju temnu minulost biologie, a tiez preto, ze je prorokom buducnosti ekologickeho hnutia ako i samotnej planety.

Hoci v minulosti bolo ekologicke hnutie spojene s prestrasenymi uvahami deti kvetov a rozhnevanych anarchistov, dnesne eniromentalne hnutie polavilo a ziskalo respekt strednej vrstvy. Dnes je zelena agenda vytvarana mamkami zo sidlisk, tucnejucimi politikmi a v niektorych pripadoch dokonca nadnarodnymi spolocnostami ako Chevron.

Napriek tomu existuju v proenviromentalnom prostredi legie extremistickych ekobojovnikov rozptylenych po celom svete. Len tazko ich mozno na prvy pohlad rozoznat, pretoze sa skryvaju za prefikanou fasadou europskych zelenych stran a mediami akceptovanych skupin ako napriklad Greenpeace, no napriek tomu sa deru dopredu s ich antihumanistickymi, biocentrickymi nazormi, ktore mrazia ich ekologicky zameranych, no antropocentrickych, spolubojovnikov.

"Ludia boli logicky prirovnavany ku rakovine ci virusu. No zda sa, ze najlepsi sposob, ako vnimat ludsky druh, je chapat ich ako votrelcov."

Kanadsky Front Oslobodenia Gaie (GLF)

Tito malo znami extremisti si na svojej ceste za zachranou planety nenajimaju lobbistov, ziskavaju malo nasledovnikov, maju len maly, ak vobec nejaky vplyv, na enviromentalne zmyslajucu komunitu. Napriek tomu clenovia tejto organizacie vycnievaju z davu cirou vybusnostou svojich nazorov. Spochybnujuc ludske prava a posvatnost zivota, tito tvrdosijni ekologovia tvrdia, ze pokracujuca devastacia planety nie je sposobena ziadnou korporacnou superstrukturou, ale je sposobena hemziacimi sa masami ludi, ktore musia byt eliminovane, aby mohla byt Zem zachranena.

"Ked sa vsetci ludia rozhodnu prestat rozmnozovat, ekosfere nasej planety bude dovoleny navrat k jej minulej slave a vsetky zostavajuce biologicke druhy budu moct zit slobodne," vysvetluju clenovia Hnutia pre dobrovolne vyhynutie ludi (VHEMT). Aby ochranili posledne drahocenne zvysky majestatnych sekvojovych lesov na pacifickom severovychode a bujne tropicke pralesy, clenovia tejto v Oregone zalozenej organizacie vytvorili zivu retaz okolo zvierat a stromov, aby ich branili proti najvaznejsej hrozbe, ktoru podla nich pre tuto planetu predstavuje clovek.

Kym VHEMT podporuje kontrolu populacie len slovami, odmieta rozmnozovanie a uprednostnuje dalsie ine mierumilovne prostriedky na ukoncenie celosvetovej dominacie ludstva, uderne jednotky torontskeho Frontu oslobodenia Gaie (GLF) su ovela utocnejsie. GLF povazuje nedobrovolnu anihilaciu populacie za serioznu moznost a skupina sa horlivo usiluje, aby cela populacia vyhynula.

"Neexistuje sposob, ako zachranit zivocisny druh, ktory je naprogramovany zabit celu planetu", vysvetluje ich manifest.

Nepravdepodobny hlas

V slnecnej Kalifornii, daleko od nadhernych palmovych stromov a vonaveho pacifickeho pobrezia, stoja ostnatym drotom a betonovym murom ohradene priestory statneho vazenia Corcoran. Medzi tymito stenami je tento jedovaty druh ekologickeho myslenia spojeny s neslavne znamym sociopatickym pariom Charlesom Mansonom, ktory vedie enviromentalnu frakciu znamu ako Vzduch, Stromy, Voda, Vzduch (ATWA).

"Ak ja mam prava, potom aj stromy maju svoje. Stromy su zijucimi vecami rovnako ako aj ja. Kto ma pravo stinat stromy? Nikto nema pravo vziat zivot druhemu," vysvetluje nasledovnikom ATWA na internetovej stranke. Stavajuc sa za totalitne principy, clenovia skupina ATWA ziadaju celosvetovu vladu, ktora bude klast potreby planety nad to, co povazuju za sebecke poziadavky ludstva.

Pozicia ATWA a spojenie tejto organizacie s Mansonom ju stavaju do pozicie terca ostrej kritiky a priameho vysmechu zo strany ich viac akceptovatelnych, mainstreamovych kolegov. No ako sa polarny ladovec kazdym dnom roztapa coraz viac a tropicke pralesy miznu v plamenoch, utocne prejavy tejto malej skupiny aktivistov su kazdym dnom ostrejsie.

Tito disidenti reprezentuju jednu stranku neprestavajucej taktickej debaty, ktora zostava medzi expertmi stale nezodpovedana: ideologicky determinizmus ci vynucujuci natlak? Je cista sila myslienok schopna zachranit lahostajnu spolocnost od globalnej katastrofy alebo su potrebne tvrdsie prostriedky?

Socialni ekologovia ako "v slonovinovej vezi zijuci" anarchista Murray Bookchin sa pevne drzia prvej strategie a veria, ze problem ludi niciacich prirodu moze byt vyrieseny vdaka antiautoritarskym politickym reformam a vyspelym technologickym kuzlam.

Naproti tomu skupina veriaca v ekocentricku pravdu tvrdi, ze jedina schodna cesta, ako spomalit upadok Zeme, spociva v nasilnej zmene spravania nezodpovednych mas, kde na prostriedkoch nezalezi. V popredi tohto hnutia stoji cynicky vizionar, Pentti Linkola.

"Pre zelene hnutie, v ktorom je detinskost pozorovatelna v svojej najhorsej forme, je autorita vacsim zlom nez znicenie zivota," Pentti Linkola (vytah z diela Predstavenie myslienok devatdesiatych rokov).

Hoci jeho exoticke meno len zriedkakedy zaznieva na americkych brehoch, Pentti Linkola je dobre znamy tym, ktori su oboznameni s tymi viac ezoterickymi osobnostami v zelenom hnuti. Tento amatersky biolog je naozaj tym najmenej milosrdnym hlasom v tom, co sa oznacuje ako "hlboka ekologia." Polemicke prace tohto finskeho rodaka predstavuju odvaznu urazku pre kolektivisticky, humanitarny etos, ktory presakuje cez s ludskymi pravami spriatelenu enviromentalnu lobby. Hoci len malo z jeho prac je dostupnych v anglictine, kratky profil, ktory sa objavil v Wall Street Journal pred piatimi rokmi je stale temou zanietenych diskusii.

V profile nazvanom "V svojej samote finsky myslitel predpoklada kataklyzmy," tento temny milovnik prirody vyjadril nazor, ze ludska katastrofa samozrejme spojena s dalsou svetovou vojnou by bola pre tuto planetu "stastnou udalostou." No v najcastejsie citovanej pasazi tento obhajca povinnych potratov a sterilizacii prirovnal svetovu populaciu k potapajucej sa lodi, kde sa pokusaju do zachraneho clna pre desat osob usadit sto ludi. Ti, ktori nenavidia zivot, sa ho budu pokusat naplnit este vacsim poctom ludi a nakoniec utopia vsetkych. No ti, ktori miluju a respektuju zivot, pouziju sekery, aby odsekli prebytocne ruky zavesene na bok clnu.

Treba zaobchadzat sekerou, to povedal byvaly pacifista reporterke Dane Millbankovej a predpovedal vznik bezohladnej "Zelenej policie" nedotknutej tym, co nazval "sirupovou etikou." Zurivy oponent Amnesty International rovnako ako Vatikanu obhajuje ukoncenie ekonomickej pomoci pre hladujuce krajiny Tretieho sveta a okamzity opak imigracnej politiky "otvorenych dveri" - zvlast pre to, aby miliony mohli zhynut.

Samozrejme, to by vytvorilo vrchy ludskych mrtvol nevidane od temnych dni Hitlerovho Nemecko, Maovej ludovodemokratickej ciny ci Stalinovho Sovietskeho zvazu. Ale pre Linkolu niekolko milionov mrtvych znamena malo, ked je v stavke cela planeta. "Stale mame sancu byt kruti, no ak nebudeme kruti dnes, vsetko je stratene," napomenul citatelov Journalu.

Clanok, ktory neustale cirkuluje v rukach tych, ktori su oddani extremnej kulture a myslienkam socialneho darwinizmu nasledne naznacuje tri zakladne opory Linkolovej filozofie: nepovolujuca skepsa voci egalitaristickej demokracii, prenikava nechut voci technike a neochvejna viera, ze nekontrolovane preludnenie rozozneje umieracik kedysi prekvitajucej planety.

Boj proti technokracii

Posledne tvrdenie nie je bez podkladu. Najnovsie odhady urobene Oddelenim OSN pre populaciu predpokladaju narast o dalsie tri miliardy v nasledujucich patdesiatich rokoch. Ak akceleracia porodnosti bude pokracovat v momentalnom tempe, dalsich sest miliard ludi ohrozi nas, uz beztak ohrozeny, ekosystem a limitovane surovinove zdroje. Preto by tento globalny Jack Kevorkian vyronil len malicko slz, ak by niekolko miliard z nas postretol rychly koniec.

Jeho zierava interpretacia nedavnej krizy v Kosove je prikladom jeho vernej opozicie voci rapidnemu vzrastu ludskej populacie. "Uz za cias Tita bol (tento region) preludnenym smetiskom... Necitim voci Albancom ziadne sympatie," povedal pre Helsingen Sanomat, popularny finsky dennik. Z Linkolovho pragmatickeho pohladu je koordinovana snaha NATO zastavit medzinarodny boj trestuhodna. "Z pohladu stavu sveta je hroznou chybou nicit budovy a infrastrukturu... a zachranovat zivoty, ktorych vobec nie je nedostatok," poznamenava chladne.

Linkola je rovnako nepriatelsky naladeny voci demokracii, ktora podla jeho nazoru dava privela slobody zivocisnemu druhu, ktoreho obrovske kapacity pre destrukciu musia byt neustale kontrolovane. "V demokratickych krajinach... sa destrukcia prirody a ekologicke nestastia nahromadili v najvacsej miere. Nasa jedina nadej lezi v silnej centralnej vlade a nekompromisnej kontrole jednotlivych obcanov", vysvetluje v clanku publikovanom roku 1999 v Suomen Kuvalehti.

Ako muselo byt predvidane, Linkolovi spolukolegovia su sokovani autokratickym podtonom Linkolovej pesimistickej filozofie. "V mene ochrany ... Linkola uklada do smetneho kosa demokraciu, konvencny humanizmus a nenasilie," zaznamenava finsky novinar Simopekka Virkkula.

Hereticky ideolog nie je ani priaznivcom techniky.

Opakujuc nazor Unabombera Theodora Kaczinskeho, Linkola sa domnieva, ze industrializacia bola niciva pre vsetok zivot na tejto planete. Najustrednejsia a najiracionalnejsia je viera ludi v technologiu a ekonomicky rast," deklaruje horko v jednom strucnom online sumari jednej z jeho knih.

Ak budu Linkove desive vizie splnene, predpoveda, ze lidri digitalnej cirkvy kladu zaklady pre posledne volanie divociny. Predpoveda, ze napriek tomu budu "knazi" technologie pokracovat v propagovani prednosti pocitacoveho sveta este aj vtedy,ked "sa budu dusit vo vlastnych plynovych maskach." Ako by, potom, vyzeral zivot v Linkolovom Zelenom state?

Neprirodzeny vyber

Linkolova vizia pre planovanie populacie moze byt zhrnuta pod jeden poburujuci koncept: eugeniku, vedecke odvetvie, ktore publicista a novinar Adam Parfrey prihodne nazval "osirotenou vedou." Tento zamietnuty pristup k fenotypalnemu planovaniu, ktoreho sa Linkola drzi, by sa zrazu vynoril na povrchu, aby zamietol pravo "geneticky nevhodnych" rodicov mat dieta. Pre vsetky tie vybrane rodiny, ktorym by bolo dovolene rozmnozovat sa, by bol stanoveny prisny limit dvoch deti na domacnost. Zatvrdnuty antikapitalista Linkola by trval na tom, aby prirodne farmarstvo a rybolov tvorili dva zakladne druhy zamestnania. Manufakturna vyroba by bola kontrolovana statom, ktory by otvorene zamedzoval vyskumu technologii, a ozon niciace automobily by boli skonfiskovane, aby cesty mohli byt premenene na novy les.

Nasledkom toho by bicykle a limitovana hromadna doprava opat tvorili najoblubenejsie sposoby prepravy osob. Vyrobky by boli konstruovane tak, aby vydrzali po niekolko generacii a dovoz by bol zakazany. Ako casto vyhlasoval, individualne ludske prava by boli nahradene pravami zeme, s jeho "Zelenou policiou", ktora by tvrdo trestala zlocincov ohrozujucich jeho milovanu Gaiu.

Hoci by tato drasticka a bojova strategia v presocializovanom kokone americkej politickej debaty nepochybne odstartovala hystericke reakcie a prival zurivych obvineni, vo Finsku je tato literarna rozbuska povazovana za narodny poklad. "styl, stroha jasnost a kusava polemika Linkolovych eseji je vseobecne obdivovana. ... Jeho praca bola odmenena cenou Eino Leino," pise Virkkula. Napriek tomuto zjavnemu uznaniu, Virkkula hned poukazuje na to, ze introvertny aktivista je jedinym bojovnikom v svojej krizovej vyprave: "Navrat od bezmyslienkoveho konzumu ku ... predpriemyselnej polnohospodarskej spolocnosti je pre mnohych prilis tvrdou zmenou na to,aby si ju vedeli predstavit."

Muz v divocine

Napriek tomu si kontroverzny Fin udrziava istu spolocensku prestiz. Hoci je pravym opakom humanistickeho finskeho zeleneho hnutia mnohi aktivista priznavaju, ze su ovplyvneni jeho bombastickou prozou a nezlomnou volou.

Leena Vilkke, znama finska ekofeministka, "si vazi Penttiho Linkolu and Eera Paloheima, ktori obaja svojim vlastnym radikalnym sposobom otriasli finskou spolocnostou," oznamuje publikacia rozsirovana lavicovou Vegetarianskou uniou. Pravdepodobne dolezitym je sposob, akym popudlivy myslitel predava svoje myslienky, teda uprimnost a zivot v style "anarchia v cinoch." Ako ho jeho internetovy sympatizant charakterizuje: "Linkola je jednym z mala filozofov, ktori ziju tym, comu veria." Jeho obdivovatel poukazuje na to, ze Linkola sidli v malej chatke pri jazere na juhozapade Finska, kde sa zivi rybami, ktore ulovi, a urodou, ktoru dopestuje.

Linkolov asketicky zivotny styl a prijatie sebestacnosti z filozofie devatnasteho storocia su paralelou charakteristikam Unabombera, Teda Kaczinskeho. Podobne ako u Kaczinskeho aj Linkolov zaujem o politiku sa objavil pocas nepokojnych sestdesiatych rokov. Ako sa romanticke predstavy o vybudovani vlady na novych zakladoch a planete bez znecistenia sirili po zapadnej Europe, Linkola publikoval svoju prvu pracu. "Sny o lepsom svete." Kym dielo bolo Oslavovane kritikmi ako vynikajuca prirucka zaoberajuca sa ekonomickou krizou, samotny uspech zacinajuceho autora bol uz coskoro zatieneny horkym sklamanim. Pocas sedemdesiatych rokov sa dramaticka zmena, ktoru predpovedal, neudiala a namiesto toho sa Finsko ponahlalo k industrializacii, elektronike a nezmyselnemu konzumu po boku ostatnej Europy a Zapadu.

U Linkolu tento znicujuci vyvoj veci vypustil pesimizmus, ktory bude hlboko ovplyvnovat jeho nasledujuce diela. Zriekajuc sa ludskej spolocnosti, pre Linkolu sa ciste jazera a lesy vlastne Finsku stali jeho poslednou zastavkou, jeho poslednym bydliskom. Svoju vzrastajucu nechut ukazal, ked v roku 1979 venoval antologiu svojich clankov Andreasovi Baaderovi a Ulrike Meinhof, vodcovi a najznamejsej clenke zapadonemeckej teroristickej skupiny znamej ako Frakcia cervenej armady (RAF).

Zelene hnutie ochladlo

Vytrysknutie ekologickeho uvedomenia, ktore sa objavilo pocas osemdesiatych rokov, bolo pre Linkolu poslednym lucom nadeje. Zanechavajuc svoju rolu vecneho outsidera, povzbudeny Linkola videl nadej v rodiacej sa Finskej strane zelenych.

Nanestastie boli jeho grandiozne plany zmarene. Drasticke riesenia, ktore navrhoval boli prilis nasilne pre radovych i vrcholovych clenov strany a autoritarsky manifest, do ktoreho vylial svoje srdce, bolo ako celok zamietnute. Zanechany na vlastne prosriedky, Linkola dnes zaziva len malo pochopenia pri jeho existencnej misii.

V "Denniku disidenta", nedavno publikovanom vybere Linkolovych prac, frustrovany radikal bije naokolo na odvetu za svojvolnu destrukciu, ktoru musel znasat zo strany nasho, vraj dobromyselneho druhu. "Bolo strasnou vecou sledovat tuto zmenu, toto nicenie na vlastne oci," narieka." Bolo zmucujuce zit medzi slepymi, hluchymi a lahostahnymi ludmi."

Dnes Linkola stoji sam, ale odhodlany, jednoclenna sila vole, ktora zostava neohrozena pri jeho cieli skoncit devastaciu Zeme. Hoci je nalepkovany ako "ekofasista" jeho nepriatelmi a otvorene pohrdany jeho viac na imidz hladiacimi kolegami, je v skutocnosti viac tradicnym ekologom, ako by jeho protivnici chceli priznat.

Z historickeho pohladu Linkolove knihy a clanky prebudzaju k zivotu dedicstvo enviromentalneho vedomia, ktore sa objavilo pred viac nez storocim v temnych lesoch Nemecka, kde bola prvykrat systematicky formulovana enviromentalna filozofia.

Evolucia ekologie

Dnesne zapadne enviromentalne hnutie nezacalo v sestdesiatych rokoch, ale v skutocnosti sa objavilo na konci devatnasteho storocia medzi jedincami, ktori by boli dnesnymi organizaciami straziacimi politicku korektnost oznaceni ako "radikalna pravica." Bez ohladu na ich politicku prilusnosti tito romantici plni nadeji neboli menej odhodlani ako dnesni vlajkonosici tohto hnutia.

Pravdepodobne najviac vplyvny spomedzi tychto pionierov bol vedec Ernst Haeckel. Mnohymi pokladany za otca moderneho enviromentalizmu je tento zanieteny nemecky nacionalista a zaprisahany socialny darwinista pokladany za toho, ktory vniesol termin ekologia do spolocenskej debaty. V roku 1866 definoval tuto novu vednu disciplinu ako "pole vyskumu zaoberajuce sa organizmami a vztahmi s ich prostredim."

Haeckel publikoval mnozstvo knih vyjadrujucich jeho darwinisticky postoj, ze ludia su neoddelitelne sputani s podou. Jeho nazory rezonovali aj za hranicami miesta a casu, kde posobil. Uznavany britsky autor, D.H. Lawrence, povazoval Haeckela za dolezity vplyv na vyber tem a naturalistickeho prozaickeho stylu pocas raneho obdobia svojej tvory.

Podobne ako Linkola aj Haeckel bol znacne kriticky voci krestanstvu, pretoze stavalo ludi nad divocinu. S uctou veril, ze nadherne lesy jeho milovaneho Nemecka predstavovali etericky most k vyssim stavom vedomia.

Haeckelova literarna povest ma dnes pochybnu reputaciu kvoli jeho clenstve v Nemeckej monistickej lige. Tato organizacia sa snazila transformovat moderny stat pomocou vedeckeho racionalizmu, eugeniky a strident uctievania prirody. Napriek tomu jeho prinos pre ekologicke povedomie nemoze byt vymazany. V jej pozoruhodnej praci, "Ekologia v dvadsiatom storoci," Dr. Anna Bramwell vyhlasila, ze znamy prirodovedec "umoznil ekologii stat sa legitimnym politickym kredom."

Hrozne zvonenie svetovej vojny

Dolezitost Haeckelovho na zem zameraneho svetonazoru vzrastla v obdobi nasledujucom po hrozach prvej svetovej vojny, ktora poslala miliony vojakov na cintorin alebo im sposobila permanentne invaliditu. Tiez zanechala poriadne kusy pody neplodne a posiate kratermi ako nasledok delostreleckej palby. Takto "vojna, ktora mala skoncit vsetky vojny" stelesnila vsetky najvacsie obavy enviromentalne zameranych ludi.

Pre mnohych bola technologia zlocincom v tejto greckej tragedii medzinarodnych rozmerov. Hrozostrasny bojovy debut tazkeho delostrelectva, gulometu, rucneho granatu, miny, bojovych plynov a inych manufakturnych nastrojov smrti vyprovokoval vseobecne rozsirenu nedoveru voci ludstvu i priemyslu. V case primeria v roku 1918 mnohi veterani, vycerpani bojmi a umarani hrozostrasnymi obrazmi vojny, hladali spasu v jedinom sposobe zivota, ktory poznali, v navrate k polnohospodarskemu zivotu svojich starych rodicov.

Tuto reakciu na vojnu v Britanii odrazal vznik viacerych hnuti hlasajucich navrat na vidiek ako napriklad krypto-fasisticke "Zelene kosele" Johna Hargrava, hnutie z dvadsiatych a tridsiatych rokov. No po tom, co sa neuspesne pokusali ziskat podporu vo volebnom procese, "Zelene kosele" a podobne hnutia boli skoro odsudene na zabudnutie.

Toto nebolo osudom Nemecka, kde sa podpora ekologickych nazorov obzvlast rozsirila, ked ludia hladali zachranu v antikozmopolitnom a antitechnologickom "rolnickom hnuti."

"Blut und Boden"

Uprostred resentimentu a rozcarovania, ktore charakterizovalo medzivojnovu Weimarsku republiku sa novoobjavene zelene povedomie dokazalo pevne udrzat. Tento volny zlepenec novych ekologov predstavovalo vysledok krizenia odivovatelov Ernsta Haeckela, mladeznickych hnuti a priaznivcov Rudolpha Steinera.

Toto nove "rolnicke" hnutie si za svoj slogan zvolili jednoduche heslo: "Blut und Boden!" alebo krv a poda, oslavujuc cnosti dedicstva a slachetnosti predindustrialneho, polnohospodarskeho sposobu zivota.

Steiner, vplyvny hovorca, sa pevne staval proti umelym sposobom hospodarenia a naserviroval elegantne oslavne reci vyzdvihujuce ulohu rolnikov v slavnej historii Nemecka. Jeho diela neskor silne ovplyvnia vodcu SS Heinricha Himmlera, Hitlerovho dovernika Rudolpha Hessa a muza ktoreho Bramwell povazuje za "Otca zeleneho hnutia," nemeckeho enviromentalistu Ricarda Walthera Darreho.

Zeleny nacista

Autor diel ako Rolnictvo ako zivotna sila (1928) a Nova slachetnost z krvi a pody (1929) sa z malo znamej osoby rychlo dostal do popredia ako veduca osobnost povojnovej ludovej revolucie.

Hoci dnes je povazovany prinajmensom za podozriveho vzhladom na jeho pangermansky rasizmus a napojenia na skupiny podporujuce eugeniku, Darreho enviromentalny program je progresivny este aj z dnesneho pohladu. Podobne ako Linkola aj tento veteran svetovej vojny chcel, aby bol jeho svet transformovany na planovanu spolocnost zalozenu na enviromentalnej etike.

Vdaka jeho charizme a zriedkavemu daru organizacneho talentu sa Darreho radikalny vplyv na vidieckych Nemcov zaciatkom tridsiatych rokov rychlo dostal do pozornosti zastupcov NSDAP. Bol poziadany, aby na vidieku propagoval narodny socializmus, pretoze v tom case tam Hitlerovi chybala popularita. Darre sa zhostil tejto ulohy s ochotou a jeho snahy polahky ziskavali podporu rolnikov pre narodnosocialisticku stranu v severnom a vychodnom Nemecku. Jeho uspechy boli v roku 1933 odmenene a Darre bol menovany ministrom polnohospodarstva a risskym rolnickym vodcom.

Dosiahol veke uspechy. Darre vytvoril v Goslare hlavne mesto rolnictva s pouzitim progresivnych metod, ktore davali farmarom velky vplyv a na druhej strane chranili podu. Napriek tomu, ako sa vynarali mraky bliziacej sa vojny, sa tento autor/politik vynasiel v centre vnutrostranickych intrig byzantskych rozmerov, ktore boli vnutornym dedicstvom NSDAP.

Hoci bol predtym voci nemu skepticky, v roku 1940 prijal Steinerovu vieru v biodynamicke farmarstvo a zalozil niekolko takychto experimentalnych fariem. Tieto snahy znepokojili technokratov vnutri strany ako Bormanna a Heydricha a jeho problematicka situacia bola este viac narusena po tom, co sa Steinerov obhajca, Rudolph Hess, pokusil o svoj nevydareny, bizarny pokus o dohodnutie primeria s Velkou Britaniou roku 1941, nad ktorou bol z lietadla vysadeny. Kvoli spojeniam s Hessom bol kazdy, hoci len vzdialene spojeny s Steinerom alebo jeho nazormi bud uvazneny alebo dany pod zvysenu kontrolu. Darre nebol vynimkou.

Nezlomeny Darre pokracoval v propagovani vyhod organickej starostlivosti a ochrany pody, no uz coskoro mu bol nasadeny nahubok. V roku 1941 sa ocitol v uplnej nemilosti Hitlerovych vyberovych kadrov a stratil svoju milovanu poziciu ministra polnohospodarstva. Napriek tmu az do konca vojny neprestal kritizovat metody polnohospodarstva v Nemecku a vasnivo hovoril o vytvoreni vysnivaneho rolnickeho statu.

Darre bol po kapitulacii Nemecka uvazneny Spojencami a nasledne sudeny v Norimbergu kvoli jeho poziadavkam, aby jeho krajanom bolo dovolene usadit sa na vidieku novoobsadeneho Polska. Bol tribunalom odsudeny na sedem rokov vazenia, no neprestaval az do svojej smrti roku 1953 naliehat na pouzivani organickych prostriedkov v polnohospodarstve. Jeho obhajoba nebola marna, nas neustavajuci zaujem o vedlajsie ucinky pesticidov a umelych hnojiv dokazuje nielen to, ze sa Darre nemylil, ale ze bol daleko vpredu pola, ked vyjadroval myslienky styri desatrocia pred tym, nez sa tieto otazky dostali do mody.

Neprijemne dedicstvo, znepokojuca buducnost

Ako sa dalo cakat, dnesni liberalne zalozeni zeleni maju len malo obdivu pre Darreho, hoci pokracuju v propagovani jeho kolektivistickych nazorov a inych sucasti jeho agendy. Len zmienka o jeho mene sposobuje kombinaciu hnevu a resentimentu. Napriek tomu musia este aj lavicovo orientovani aktivisti, hoci s nechutou, spomenut jeho zasluhy. "Bolo hlavne zasluhou Darreho vplyvu, ze sa v statnom aparate Nemecka na vladnej urovni zrodila podpora ekologicky nezavadnych sposobov farmarstva a planovania vyuzitia pody, aka nebola dosiahnuta v ziadnom inom state predtym ani potom," priznava Peter Staudenmaier v svojom vystraznom texte Ekofasizmus: Lekcie z nemeckej skusenosti. V clanku vydanom v roku 1984 v History Today, ktory Staudenmeier nazyva "nechutnym", Dr. Anna Bramwellova zachadza este dalej, ked priznava, ze bez Darreho "by ekologicke hnutie zomrelo v jeho case a mieste."

Nastastie sa to nestalo. Modernizovane ekologicke hnutie, ktore vydlazdilo cestu pre dnesne ekologicke povedomie, sa drasticky vynorilo na povrch v sestdesiatych rokoch. Ci vyusti do konkretnej akcie smerujucej k harmonickemu suzitiu medzi zemou a ludmi je pravdepodobne prilis skoro rozhodnut, ale predsa musi byt clovek zvedavy, ktore prvky Linkolovho neumierneneho programu - a v preneseni, Darreho dedicstva - ziskaju posmrtne uznanie z pier politicky orientovanych ekohistorikov.

Toto vedie k este dolezitejsej otazke: Ak budu jedneho dna nasi vnuci celit hladu a topeniu ladovcov, da tento urcujuci argument silu do ruk antihumanistickym, totalitarskym zlozkam tohto podrobneho politickeho svetonazoru? Mozeme sa len nadejat, ze v den, ked dostaneme usokojivu odpoved, uz nebude prilis neskoro.

Autor posiela svoje podakovanie Michaelovi Moynihanovi do Portlandu, stat Oregon, ktory mu poskytol cenne postrehy, navrhy a studijne materialy pre potreby tohto clanku.

Citaty Penttiho Linkolu

" ... Zakladnou, destruktivnou chybou je politicky system zalozeny na tuzbach. Spolocnost a zivot boli organizovane na zaklade toho, co jednotlivec chce, nie na zaklade toho, co je pre spolocnost dobre. Iba jeden zo stotisic je schopny venovat sa jemnej mechanike alebo akrobacii a rovnako malo je tych, ktori su schopni spravovat veci narodu ci ludstva ... V tomto case a v tejto casti svete beznadejne visime na demokracii a parlamentnom systeme. A to napriek tomu, ze ide o dva najnezmyselnejsie a najzufalejsie experimenty ludstva ... V demokratickych krajinach sa poskodenie prirody a ekologicke aktivity objavuju najcastejsie. ... Nasa jedina nadej spociva v silnej centralnej vlade a nekompromisnej kontrole jednotlivca." - z clanku "Vuotta 2017 ei tule" (Rok 2017 nikdy nepride) publikovanom Penttim Linkolom v "Suomen Kuvalehti", Vydanie 19/1999

"Uz v casoch Tita bol (tento region) preludnenym smetiskom.... Voci Albancom nepocitujem ziadny sucit. ... Okrem toho tam takmer nikto nebol zabity, iba niekolko stoviek ci tisicov... - S pohladu stavu sveta je hroznou chybou nicit budovy a infrastrukturu a zachranovat zivoty, ktorych tam v ziadnom pripade nie je nedostatok." Z interview pre "Helsingin Sanomat" 25. aprila 1999.

"Co musime urobit v zaujme zachrany planety," hovori Linkola, "ak ma byt dnesna vyska populacie ponechana a redukovana iba kontrolou porodnosti, je urcit licencie na plodenie deti. Aby sme zvysili kvalitu populacie bude domacnostiam geneticky alebo socialne neschopnych odnate pravo mat potomkov. Z toho dovodu, aby mohlo byt viacero takychto licencii danych kvalitnym domacnostiam. - Produkcia energie musi byt drasticky zredukovana. Elektrika bude dovolena iba pre najnutnejsie osvetlenie a komunikaciu. - Jedlo: Lov musi byt zefektivneny. Ludska strava bude preto obsahovat aj potkany a bezstavovce. Polnohospodarstvo bude praktizovane v malych, nemechanizovanych jednotkach. Vsetky ludske odpady budu vyuzite ako hnojiva. - Cestovanie budu zaobstaravat predovsetkym bicykle a veslice. Osobne auta budu skonfiskovane. Dialkove cestovanie bude zaobstaravat zriedkava hromadna doprava. Na vacsine ciest budu zasadene stromy. - Zahranicne zalezitosti: Vsetka masova imigracia a vacsina vyvozu a dovozu musi byt zastavena. Cezhranicne cestovanie bude dovolene len malemu poctu diplomatov a spravodajcov. - Obchod vo vacsine pripadov skonci. Manufaktura bude dovolena len z dovodov najnutnejsich potrieb. Vsetky vacsie manufakturne kapacity budu kontrolovane statom. Vyrobky budu trvanlive a vydrzia po generacie. - Veda a skolstvo: Vzdelavanie bude zamerane predovsetkym na prakticke zalezitosti. Vsetko sutazenie bude vykorenene. Technologicky vyskum bude obmedzeny na absolutne minimum. Ale kazde dieta sa nauci ako vypitvat rybu tak, aby zostali len velke leskle kosti."

To, ze su na tejto planete miliardy ludi vaziacich viac nez sestdesiat kil, je nedbanlivost. Beruc do uvahy velkost momentalnej populacie je sialene oplakavat dvesto mrtvych v zostrelenom korejskom lietadle. Je to len povrch, prilis zanedbatelne cislo. Zelam si, aby koniec ludstva prisiel skoro. Tak rychlo, aby ludstvu nezostal cas znicit potencial prirody k dalsej evolucii. Samovrazda je cin aktivneho cloveka."

"Ako sa len mohlo stat take nestastie, ze sa ludska rasa zrodila na Zemi? Taky vsivavy druh, ze nedokaze prezit miliony rokov napriek tomu, ze vsetky dnes vyhynute druhy to dokazali."

"Hociktora diktatura by bola lepsia nez moderna demokracia. Nemoze byt tak neschopny diktator, aby ukazal viac sprostosti nez vacsina ludi. Najlepsia diktatura by bola taka, kde by bolo statych co najviac hlav a neexistoval by ekonomicky rast."

"Co urobit, ak sa lod vezuca sto ludi zacne potapat a k dispozicii je len jeden zachranny cln pre desat ludi? Ked bude cln plny, ti, co nenavidia zivot, sa nan budu snazit dostat dalsich ludi, kym sa napokon so vsetkymi neprevrhne. Ti, co miluju a respektuju zivot, zoberu do ruk lodnu sekeru a zacnu odsekavat prebytocne ruky splhajuce sa po boku clnu."

"Najustrednejsou a zaroven najiracinalnejsou vierou rozsirenou medzi ludmi je viera v technologiu a ekonomicky rast. Ich knazi budu az do smrti verit, ze materialna prosperita prinasa zabavu a radost, hoci vsetky priklady v historii ukazuju, ze iba nedostatok a snaha vytvaraju zivot hodny toho mena, ze materialna prosperita neprinasa nic okrem zufalstva. Tito knazi budu verit v technologiu este aj vtedy, keda budu dusit v svojich plynovych maskach."

Translated by "Namtar"